♥♥♥ New York je mesto splnených snov. Na ulici stretnete kohokoľvek len nechcete. Po uliciach kráčajú známi i menej známi ľudia, nakupujú v tých najluxusnejších obchodoch a vozia sa v najdrahších autách sveta. ♥♥♥
Keď sa tie tri stretli hneď sa spriatelili a stali sa nerozlučné. Chodili na tú istú školu, nakupovali spolu, zabávali sa spolu. Ich rodiny sa poznali už od nepamäti. Chodili spolu na rodinné večierky, podporovali sa a stáli pri sebe v tých najhorších situáciách. Keď ale raz prišiel okamih kedy sa ich priateľstvo pretrhlo a oni sa rozdelili. Nechceli sa rozdeliť ale bolesť, ktorú prežili a ktorá ich ešte viac nešťastné spojila už nevedeli vydržať. Museli sa rozísť aby sa teraz mohli stretnúť znova a začať opäť.
Prvý deň v staronovej škole.
„Nechcem tam ísť,“ povedala Dee, „stále mám šancu vrátiť sa lebo nikto predsa nevie, že som tu.“
„ Dee ty si nezavolala ani jednej svojej priateľke?“ spýtala sa jej teta, „myslela som, že počas toho roka ste boli v kontakte.“
„Je to komplikované teta Abby. Všetky sme odišli na rôzne strany a neviem čo Fee a Bee robia. Posledné čo viem je to, že tiež niekam odcestovali.“
Počas celého roka si ani len raz nenapísali. Naposledy sa videli a rozprávali na letisku v San Franciscu. Rozlúčili sa a odišli každá inde. Teraz sú tu a musia sa vyrovnať s veľkou stratou.
Prvý pohľad na starý život.
Fee stála pred školou a pozerala sa ako do nej všetci vchádzajú. Aj ona chcela ale nemohla sa ubrániť pohľadom na ľudí, v ktorých hľadala svoje priateľky. Chýbali jej aj keď si to nechcela pripustiť. Nebola ako ostatný. Aj keď bola inde nedokázala sa zmieriť s tragédiou, ktorá ich rozdelila. Bola tvrdohlavá a chcela svoj život späť. Chcela aby bolo všetko také ako predtým a chcela svoje priateľky. Preto keď ich zbadala skoro zabudla dýchať. Stála presne v strede medzi Bee a Dee. Nevedela ku ktorej má kráčať a či má vôbec k nejakej kráčať.
Pomaly sa k sebe približovali. Všetky tri cítili strach a nervozitu. Ako sa tak na seba dívali mali zvláštny pocit.
Prvé stretnutie po roku si určite predstavovali inak ak vôbec nejak.
„Nemôžem uveriť, že vás vidím,“ povedala Fee.
„Je to ako stretnutie po rokoch,“ skonštatovala prostoreká Dee a v jej hlase bolo cítiť iróniu. Potom sa už ani jedna nezmohla na slovo a ich trápne ticho prerušil už len zvonček. Všetky sa rozišli na iné strany a kráčali každá sama do triedy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára